Čo mám robiť, Pane

/:Čo mám robiť Pane, keď vidím plakať srdce?:/

Cítim slanosť jeho sĺz, nechcem z nich vidieť mŕtve more.

Život ho volá, ale tŕň vbil sa na mieste lásky, kde boli stokrát viac.

Uletieť chcelo do výšav, zbavené zemskej ťažoby.

Lež zem ho plášťom ovíja tŕňovým, čo bolesť rodí ukrutnú.

Chcem plakať s ním, aj keď to zmysel nedáva.

Radšej byť bláznom plačlivým, jak múdrym bez sĺz, čo bolesť nevidí.

Priviniem si ho na svoje, nech tŕň sa do mňa vrazí.

Snáď zotriem aspoň jednu slzu a srdce zažmurká v radosti úľavy.